Výlety na okolí

Kláštory Meteora

Meteora monastiere (kláštory) na vrcholkoch bizarných skál v oblasti Tesálie v Grécku, neďaleko mesta Kalambaka. Mnísi a pustovníci sa tu začali usadzovať už od 11. storočia, ale až o tri storočia neskôr začali vznikať prvé byzantské monastiere. Najskôr bol postavený monastier Metamorfosis, založený v roku 1356 mníchom Athanasiom z polostrova Atos, na skale vo výške 534 metrov nad morom. Monastier bol nazvaný Megalon (Veľký) Meteoro (vznášajúci sa - podľa dojmu, že sa vznáša vysoko nad zemou). Podľa neho potom sa množné číslo "meteora" začalo používať pre všetky miestne monastiere, ktorých medzi 15. a 16. storočím vzniklo celkovo 24. Výstavba monastierov bola veľmi náročná. Stavebný materiál a všetko potrebné zariadenie mnísi vynášali na chrbtoch pomocou košov, jediným strojom, ktorý im práci uľahčoval, bola kladka. Oveľa neskôr, aj v súvislosti s turistickým ruchom, boli postavené schodištia a kamenné rebríky. Monastiere boli vyzdobené nádhernými ikonami, okrem iných i od Theofana Krétského, a zariadené drahocenným vyrezávaným nábytkom. Úpadok monastierov začal od 18. storočia, mnohí cirkevní hodnostári monastiere opustili a presídlili do mníšskej republiky Athos. Dnes je trvalo obývaných rehoľníkmi len päť monastierov. Mnísi majú okrem svojich denných povinností na starosť aj vzácne historické pamiatky, ikony a starobylý mobiliár. Ďalšie dva monastiere sú využívané na modlitby. Dnes je Meteora obľúbeným cieľom turistických výletov, súčasťou prehliadky s odborným výkladom sú najmä mužský monastier Varlaam a ženský Roussanu.
V roku 1988 boli monastiere Meteora zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.



Hroby kráľov

Veľký mohylový vŕšokv severogréckom meste Vergina, známemu zrúcaninami Aigai respektíveAigéai, prvej metropoly antického Macedónska, obsahuje tri hrobky, označené I., II. a III. Okrem nich ešte heróon, Svätostánok venovaný hrdinovi, situovaný blízko hrobky I. Tieto hrobky sú široko známe najmä od roku 1977, keď nevylúpenú II. preskúmal dnes už zosnulý grécky archeológ Manolis Andronikos s kolegami. Podľa odborného konsenzu sú považované za
miesto posledného odpočinku staromacedónskych kráľov.

Heroón vedci priraďujú Filipovi II.
Vybudovaný je z veľkých poróznych kvádrov, tak ako hrobka I. Panuje zhoda, že hrobka III. patrí synovi Alexandra Veľkého, Alexandrovi IV. Má nápadne podobnú fasádu ako hrobka II., s deviatimi modrastými triglyfmi. Hrobka I. vznikla skôr ako hrobka II. Nachádzajú sa v nej nádherné nástenné maľby. Hlavná zobrazuje mytologický únos Persefóny, dcéry Dia a bohyne úrody Deméter, bohom podsvetia Hádesom. V hrobke sa našli
kosti muža, ženy a novorodenca.

Olymp

Olymp sa stal v roku 1938, na ploche 4000 ha, prvým gréckymnárodným parkom. Každý, kto prejaví záujem, môže si skúsiť výstup na najvyšší vrch tohotopohoria. Ako východisko pre výstup poslúži dedinka Litochoro. Túra je to sícenáročná (výstup trvá 8-11 hodín), ale výsledok stojí za to. Vystúpiť na hlavnývrchol pritom môžete bez obáv z hnevu Dia, keďže ten sídli na divokom, ibahorolezecky prístupnom susednom vrchole Stefani, vysokom 2.909 m. Dá sa do určite výšky ísť aj autom, odkiaľ je krásny výhľad na pobrežie a nádherné kaňony. Nachádza sa tu aj kláštor, ktorý bol počas druhej svetovej vojny bombardovaný, no v súčasnosti sa stále opravuje, môžete sa tam ísť pozrieť.  Nezabudnime však ani na pobrežie Olympskej riviéry. Tá je teda situovaná v krásnej prírode a ponúka nádherné číre more. Najstaršími letoviskami sú Leptokaria alebo Nei Pori. Okrem kúpania nám táto oblasť ponúka množstvo archeologických pamiatok. Práve v tejto oblasti bolo kedysi centrum Macedónskej ríše, ktorá siahala až po rieku Indus, za vlády Alexandra Veľkého.
Na Olympskej riviére sa nachádza taktiež vzácny vodný park Alikondirus, kde je možné obdivovať 170 druhov vodných vtákov.

Dion

Toto antické mesto, bolo založené na rovine pod pohorím Olympu v blízkosti Termajského zálivu Egejského mora, pomenovali ho podľa najvyššieho gréckeho boha Zeusa (Dia). Svoj najväčší rozmach zažíval Dion v dobe Filipa a Alexandra Macedónskeho (5.-3.stol. pr.n.l.), keď bolo svätým mestom celej oblasti. Svoj význam malo ešte v rímskej dobe, definitívne zaniklo okolo r. 1000 n.l.

Celé mesto má štvorcový pôdorys a rozlohu asi 6 km2, dionský chrám bohyne úrody a plodnosti Deméter je najstaršou antickou pamiatkou v Macedónii. V Dione nájdeme macedónske hrobky, 14 ulíc so základmi domov, rímske kúpele s antickým kúrením, baziliku, grécke a rímske divadlo a mnoho dalších pozoruhodností. Neobvyklým zážitkom sú prastaré mozaiky, ktoré sme tu videli v pôvodnom prostredí a široké dlážděné ulice. Časť areálu stojí vo vode, čo dodává vykopávkám zvláštnu atmosféru. V gréckom divadle s kulisou Olympu si teraz v lete hrajú predstavenia Olympského kultúrneho festivalu. Najhodnotnejšie nálezy sú uložené v archeologickém múzeu, prípadne v národnom múzeu v Athénách.


Bahná - Alikes

Liečivé bahná - Alikes, sa nachádzajú od nás 7 km. Je to miesto pre ťaženie morskej soli. Sú vyhradené 2 - 3 bazény, kde je možné sa okúpať a ponatierať bahnom. Regenerácia bahnom je veľmi zdravá na pokožku, reumatické bolesti, zápalové ochorenia kĺbov, ako rehabilitácia po ortopedických a neurologických ochoreniach, chronické gynekologické a urologické zápaly a celkovú regeneráciu tela. Odporúčame: 25 - 30 min. ležanie v teplej vode, potom sa ponatierate dobre tmavým bahnom a necháte dobre zaschnúť. Výsledok na pokožke budete cítiť po umytí!!!


Magnetická hora

Toto miesto se jmenuje Lifidra a nenájdete ju vyznačenú na žiadnych mapách a nie je ani dopravne značené. Najdete ju nad Leptokáriou v kopcoch asi 10-12 km ďaleko. O čo ide? Je to miesto geologickej anomálie. Miesto, kde autá a autobusy jazdia bez motora do kopca, čo by sa možno dalo vysvetliť určitým druhem magnetizmu. Ale ona tam tečie do kopca aj vyliata voda proti smeru zemskej gravitácie sa kotúľa všetko. Zázrak? Neviem... Treba to vidieť!